Sliepky Asilka: milovníčky indickej šľachty

Sliepky asilky pochádzajúce z Indie patria k najstaršiemu a zároveň aj k najdôležitejšiemu plemenu sliepok vôbec. Najviac sa objavovali v držbe šľachty, ale výnimkou nebol ani chov u tamojších ľudí alebo v susedstve. Ich predkovia sa na území dnešnej Indie objavili pred viac ako 3000 rokmi, a práve od tohto miesta pochádza aj ich meno. Asil totiž na danom území znamená slovo pre akýkoľvek druh zvieraťa s pravým bojovým génom. A ako sa taká Asilka chová dnes a ako ju vôbec rozoznáte od iného bojového plemena?

Hrozivý vzhľad

Asilka je sliepka, ktorá vás ihneď na prvý pohľad zaujme svojim dravčím vzhľadom a výborným osvalením a zmäsilosťou tela. V kŕdli medzi sebou tieto sliepky dokážu bojovať až do chvíle, kým jedna z nich padne vyčerpaním alebo zabitím, avšak k ľuďom sa takto nesprávajú, báť sa ich chovu tak nemusíte. Čím, okrem hrozivo vyzerajúceho trupu, sliepok dokonale spoznáte?

• Hlava a zobák. Ako sa na zápasnice patria, majú aj Asilky hlavu skôr malú. Hlboko posadené oči bývajú predovšetkým vo farbe bielej. Na hlave tiež hrozivým vzhľadom dominuje málo vyvinutý hráškový hrebeň a zahnutý zobák pripomínajúci zobák typický u dravcov.
• Telo. Pre plemená bojového typu je typický vzpriamený postoj a inak tomu nie je ani pri Asilkách. Sliepočky sa pred chovateľmi prezentujú mohutnými širokými ramenami a krátkym trupom do tvaru vajcia. Celá hruď je osvalená a široká, pričom krídla na ňu málinko odstávajú a sú nesené vysoko.
• Farba. Sfarbenie peria nehrá u bojových plemien až takú veľkú úlohu ako napríklad u plemien okrasných - hodvábničiek. Asilky sa vyskytujú vo farebnom ráze čiernom bielo škvrnitom, ďalej bielom alebo aj v červeno pestrom.

India sa môže právom hlbiť za domov týchto bojových sliepočiek.

Chov Asiliek

Existujú jasne dané pravidlá ako chovať bojové plemená sliepočiek alebo si vystačíte s tými, čo poznáte u klasických plemien akými sú napríklad Dominanti?

• Kurník. Asilka je sliepočka ako každá iná, takže aj ona bude potrebovať úkryt pred nocou, predátorom a dažďom. Žiadne špeciálne opatrenia im ale v kurníku chystať nemusíte. Uspokojí sa s priehradkou na odpočinok, kvalitnou podstielkou v znáškovom hniezde, kŕmidlom a napájačkou.
• Krmivo. Aj bojové plemeno sliepky potrebuje kvalitný stav bohatý na vitamíny a minerály. Iba z vody a trávy vám tieto sliepočky naozaj prospievať nebudú. Do kŕmidiel môžu dostávať klasickú kŕmnu zmes pre nosnice, pšenicu, kukuričný šrot a sem tam od času nejakú tú maškrtu v podobe škvarku. Zabúdať by ste nemali na vitamíny, ktoré sa podávajú priamo do napájačky k pitnej vode.
• Starostlivosť. Tieto sliepočky je dobré chovať v páre. Pozor by ste si mali dať na dva a viac kohútov v kŕdli, pretože na seba bývajú dosť agresívne. Ďalším predpokladom k úspešnému a spokojnému chovu na oboch stranách je zaistenie dostatok miesta pre sliepočky.

Hrozivá, ale aj prívetivá sliepočka.

Údes alebo úžitok?

Napriek tomu, že bola Asilka do Európy dovezená hlavne pre kohútie zápasy, vyvinula sa z nej počas doby „normálnej“ sliepky, ktorá síce možno na chovateľa pôsobí hrozivým až desivým dojmom, ale vyniká aj produkciou vajec, síce nízkou, ale vajec sa dočkať môžete. Priemerná ročná produkcia vajec s krémovou škrupinou šplhá k 60 kusom. Mäso má Asilka výborné a lahodné, to je asi tiež najväčší dôvod, prečo ju chovatelia do svojho chovu stále zaraďujú.

Zapáčili sa vám zápasnice? Potom ich k dostaniu určite nájdete u chovateľských klubov. Treba ale podotknúť, že ak by ste sa s týmito slepačími dámami chystali na výstavu, počkáte si aj pokojne 3 roky. Tak totiž trvá, kým Asilka dosiahne svoju výstavnú kondíciu.