Zoznámte sa dôverne s anatómiou vašich sliepok

Vtáky, ku ktorým sa radí aj kur domáci, pochádzajú z tzv. vývojovej vetvy plazov. Sám kur sa od plazov odlíšil schopnosťou inej termoregulácie tela (rovnaká) a vytvoril si unikátny spôsob (ne)lietania, a to pomocou peria a svojej prednej končatiny prestaval na krídla. Jediné, čo po plazoch predkoch kur zdedil, je suchá koža, plazí typ lebky a plazí spôsob rozmnožovania. Líšia sa iba starostlivosťou o vajcia a svoje mláďatá, čo môžeme dokázať na hniezdenie sliepok.

Charakteristika sliepky

• telo majú pokryté perím
• predné končatiny dosiahli premeny na krídla
• nartní kosti zrastené v behák
• pľúca majú prispôsobené na dýchanie
• srdce je rozdelené na dve predtiene a dve komory
• telesnú teplotu majú stálu
• rodí vajcia s vápenatou škrupinou
• sliepočka vajíčka zahrieva vlastným telom
• sliepočka nemá žiadne zuby, svoju tráviacu sústavu má však vyvinutú dokonale

Tri najdôležitejšie časti tela

• Hlava. Dospelá sliepka má na hlave kožné výrastky, ktorým sa tiež ľudovo hovoria hrebienky. V závislosti na plemene môžu byť tieto hrebene rôzne farebné a tvarované. Výrastok sa považuje za jeden z najdôležitejších rozpoznávacích znakov jednotlivých plemien kuru domáceho. Je to akýsi symbol krásy.
• Nohy. Spodná časť dolných končatín sa volá behák. Obyčajne nie sú pokryté perím, sú chudoňučkého tvaru a ich farba sa odvíja podľa plemenia sliepky. V mieste, ktoré pokrýva perie, nazývame stehno. Kohúty majú navyše oproti sliepkam na vnútornej strane každého beháka ostrohu. Skoro všetky plemená sliepok majú štyri prsty. Tri z nich smerujú dopredu a jeden z nich smeruje šikmo dozadu a zaisťuje zvieraťu väčšiu stabilitu pri státí.
• Perie. Majú výbornú izolačnú vlastnosť. Vďaka nim môžete mať sliepočku vonku aj v zime. Pri dostatku krmiva vydržia sliepky aj veľmi nízke teploty. Perie je síce ľahké, ale pritom veľmi silné. Každé pierko má tri časti, a to osteň, prápor a brko.

Väčšina sliepok má štyri prsty. Tri z nich smerujú dopredu a posledný štvrtý z nich smeruje dozadu. Dáva tým sliepke istotu pri státí na mieste.

Správny úchop s ohľadom na anatómiu sliepok

Raz za čas sa stane, že potrebujete sliepku preniesť alebo ju len uchopiť do náručia a napríklad prekontrolovať jej zdravotný stav. Vedzte, že správny úchop robí divy. Preto sa v nasledujúcich krokoch, pozrite, ako na to.

1. Najprv položte svoju ruku na chrbát vašej sliepky – ona obvykle zostane stáť v pokoji
2. Mierne na chrbát sliepočky zatlačte – sliepka sa položí na zem a vy budete mať lepšiu výhodnú pozíciu ju uchopiť
3. Teraz prichádza na rad vaša druhá ruka – tú podsuňte pod sliepku spredu a smerom dozadu tak, aby ste medzi svojimi roztiahnutými prstami cítili oba jej beháky

V praxi to potom vyzerá tak, že vaše dva prsty máte medzi jej nohami. Prvá ruka pritom zostáva ležať na chrbte sliepočky a zabraňuje tak sliepke mávať krídlami. Týmto spôsobom môžete hydinu držať a niesť bez toho, aby prepadla panike. Vašu sliepočku rozhodne nedvíhajte za krídla alebo beháky hore nohami. Je to pre nich dosť nepríjemné.

Ako správne na to, sa môžete dozvedieť v našom priloženom videu. Tak hurá do toho!