Kočinka: najväčšia a najťažšia sliepka na pokraji vymretia

Kočinky radíme medzi najťažšie plemená sliepok na svete. Plemeno, ktoré sa v 19. storočí dostalo z Číny do Európy, sa vyskytuje hneď v niekoľkých farebných rázoch, a to napríklad vo farbe čiernej, bielej, modrej, bodkovanej, avšak najčastejšie sa títo obri chovajú vo farbe žltej, a to aj napriek tomu, že tento variant sfarbenia je veľmi citlivý na svetlo a dážď – perie vplyvom slnečného svitu a dažďa totiž bledne.

Čo vieme o kočinkách?

Masívne telo každej kočinky pôsobí veľmi objemnejšie práve kvôli bujnému opereniu a nízkemu postoju. Končatiny má kočinka operené tak silno, že žlté beháky nie je vôbec vidieť. Čo iné o nich môžeme s istotou oznámiť aj vám?

• Pôvod. Masívne krásky pochádzajú z Číny a ich prapôvod siaha až do exotickej oblasti Indočíny.
• Starostlivosť. Každé výstavné plemeno si žiada väčšiu starostlivosť, nijako tomu teda nie je ani pri kočinkách. Vďaka ich nízkemu postoju padá perie kočiniek až na zem. Čím čistejšie budú mať výbeh a kurník, tým lepšie. Dezinfikovať ich obydlia teda odporúčame častejšie ako u iných chovaných plemien.
• Krmivo. Ak budete chovať kočinky na výstavné účely aj ich strava tomu musí zodpovedať. Kŕmna zmes, ktorá im dodá všetky potrebné vitamíny a minerály je neoddeliteľnou súčasťou ich jedálnička. Zvyšky z kuchyne im rozhodne nedávajte, skúste ich vymeniť za naklíčené obilie, v zime škvarkami av lete treba prosom.

Kočinky vyzerajú na prvý pohľad naozaj skvostne.

• Chov. Kočinky si vystačia aj s menším výbehom, hlavne nech je však v neustálej čistote. Hrady v kurníku a znáškové hniezda im umiestnite nižšie ako pre iné sliepky. Vďaka svojej váhe, ktorá v dospelosti dosahuje až 5 kg, by pre nich väčšia výška bola problémom.
• Úžitkovosť. Najväčší úžitok, ktorý vám kočinka dá bude prvé miesto na stupňoch víťazov, pokiaľ sa s ňou vydáte na výstavu. Ale ani vajíčok nebude poskrovňu. Počas roka dokáže zniesť až 180 ks vajec. Jej váha vás možno bude evokovať na chov pre mäso, ale ono veľmi dobré v porovnaní s iným druhom sliepky nie je. Mäso má často hrubú a suchú štruktúru, takže si na ňom veľmi nepochutnáte.

Domáci maznáčik

Kočinky sú rozšírené po svete tak málo, že sa dokonca ocitli aj v červenej knihe ohrozených živočíšnych druhov. Pokiaľ sa vrhnete do ich chovu, máte istotu, že na výstavách budete obklopení davom nadšených zvedavcov. Chovatelia, ktorí kočinky vlastnia ich pokladajú za svojich domácich miláčikov rovnako ako ostatné napríklad psy alebo mačky. Aj keď sa to na prvý pohľad môže javiť ako nemožné, kočinky sú veľmi priateľské a za kúsok dobroty vám budú zobať z ruky.

Kočinky vás obdarujú vajcami s hnedou škrupinou.

Zaujímavosť

Ako už bolo spomenuté, mäso kočiniek veľmi lahodné na jedenie nie je. Avšak pokiaľ si dáte tú prácu a kohútiky vykastrujete, docielite mäso s jemnejšou a lahodnejšou chuťou s hmotnosťou okolo päť kilogramov. Ďalšou zaujímavosťou môže byť informácia, že existujú aj kočinky zdrobnené, ktoré majú s „normálnou“ kočinkou iba spoločné meno, pretože patria medzi okrasnú trpasličiu hydinu.

Že nemáte kočinky na vašej záhrade vôbec nevadí, obráťte sa na Slepičiara a kúpte si napríklad násadové vajcia cémanských sliepočiek, aj tie vám bude kdekto závidieť.